Veronika Viňarská
Rozhodnúť sa milovať...
Rozhodnutie, že budú milovať, ich napokon privedie k nohám samotnej lásky, čo bude ich večným víťazstvom vo víťaznom Kristovi.
Rozhodnutie, že budú milovať, ich napokon privedie k nohám samotnej lásky, čo bude ich večným víťazstvom vo víťaznom Kristovi.
Píšem Ti list, ktorý si už neprečítaš. Iba, ak by Ti ho náš spoločný otecko nejako doručil. Bola by som tomu rada.
Na túto vetu nikdy nezabudnem. Ani na hlas, ktorým bola vyslovená. Zmenila môj pohľad na seba samú. Už viem, že v tomto svete mám svoje miesto. Mám svoju úlohu. Som potrebná aspoň pre tých pár ľudí, ktorí ma poznajú a majú radi.
Obrovská masa ľudí. Prvé na čo si spomínam. Bola všade. Na prímačkách, na zápise, na otvorení. Vlastne vídam ju každý deň na chodbách Filozofickej fakulty v Prešove. A zvládnuť to. Uf!
Mám na rukách 8 prstov a dva palce. Takže to máme spolu 10 nechtov. Normálka proste. Nejde tu však o ich počet, ale o dich dĺžku. A tá je fakt prikrátka. A snáď ani tá dĺžka nie je celkom problémom. Tým je aktivita, ktorej výsledkom je ich skracovanie.
Aj napriek môjmu pokročilému veku (užívam si posledné dni mojich posledných násť), mám obrovský strach z búrok. Dnes v noci jedna poriadna bola.
Zobudila som sa tak ako každé ráno, len o čosi skôr. Na mobile svietil nápis Zmeškaný hovor. Teta Marta. To neveští nič dobré. Vedela som to. Vedela som, že musím vstať, ísť do spálne a dozviem sa to. Babka zomrela. Vyskočila, alebo vypadla z okna. ( to sa už nikto nedozvie ) Po tejto správe ma zaliala strašná bolesť a slzy stekajúce po mojej tvári.